Tiesňava na východnom okraji planiny
Glac, medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej Sihote. Na dĺžke približne 1,5 km má spád približne 180 m. Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ.
   
Z turistického hľadiska je zaujímavá história objavovania tiesňavy. Aj keď Kyseľ bol najbližšie
k vtedajšiemu turistickému centru -
Spišskej Novej Vsi - trvalo veľa rokov, kým priekopníci dosiahli úplny prechod touto tiesňavou. Dňa 27.6.1900 sa uskutočnila prvá objavná túra, ale celou tiesňavou sa podarilo prejsť až 25.8.1907 Kazimírovi Kozlovskému so spoločníkmi. Roku 1925 pracovníci Rušňového depa v
Spišskej Novej Vsi umiestnili v tiesňave prvé kovové mostíky a rebríky. Roku 1975 členovia Horskej služby sprístupnili dovtedy obchádzaný úsek nad Obrovským vodopádom.
   
V dňoch 16.-17.7.1976 vypukol pri ústí tiesňavy do
Bieleho potoka požiar, ktorý postupne zachvátil celú stranu na ľavom brehu Kyseľa (svah Pirca).
Požiaru podľahlo vyše 30 ha lesa. Z tohto dôvodu bol 40 rokov zákaz prechodu tiesňavou pre mimoriadne nebezpečenstvo padania skál a zhorených stromov.
V tiesňave z bezpečnostných dôvodov demontovali rebríky a verejnosti bola prístupná iba náhradná trasa vedúca požiarom nezasiahnutou častou (prístupná časť), Malý a Veľký Kyseľ.
   
Dňa 18.8.2016 bola požiarom zasiahnutá časť znovu otvorená formou feraty.
Vodopády (v slede postupu):
   
Kyseľ Ferata: Barikádový, Kaplnkový, Roklina, vodopád v Temnici, Obrovský vodopád.
   
Kyseľ (prístupná časť): Karolínyho vodopád.
   
Malý Kyseľ: Malý vodopád, Machový vodopád.
   
Veľký Kyseľ: Pawlasov vodopád, vodopád Ochrancov prírody, vodopád v Bariére.
   
Úsek od mostíka nad Obrovským vodopádom po smerovník Nad Kyseľom je časť bývalej zrušenej okružnej trasy (žlto značená turistická trasa), je obojsmerný a nie je potrebný na ňom feratový set.
   
Úsek od smerovníka V Kyseli cez Karolínyho vodopád po smerovník Kyseľ Rázcestie je jednosmerný a obsahuje feratové prvky. Celá trasa od ústia rokliny pri Bielom potoku po smerovník Kyseľ Rázcestie je náučný chodník.